Blog: „Rozpočet primeraný našim ambíciám“ - speech given at the conference "Shaping our Future" (8.1.2018) - Hoofdinhoud
Viacročný finančný rámec (VFR) na nasledujúce obdobie je teda len jedným z nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii na formovanie budúcnosti. Je však dôležitý. Tak, ako v prípade komunikácie a pravidiel, finančné prostriedky nám umožňujú určiť smerovanie Európy v nadchádzajúcom desaťročí založené na solidarite medzi 27 členskými štátmi Európskej únie.
Ale najprv si musíme zodpovedať dva dôležité okruhy otázok: vecné a formálne. Rád by som vám dnes predstavil asi tucet predbežných stanovísk, o ktorých sa momentálne diskutuje v Európskej komisii, a požiadal vás o spätnú väzbu. Všetky sú predbežné, takže ak máte lepšie nápady či argumenty, s radosťou si ich vypočujeme a zapracujeme ich do návrhu Komisie naplánovaného na máj tohto roku.
Vo financovaní sú dve medzery: jednu na strane rozpočtových príjmov a jednu na strane výdavkov. Medzera na strane príjmov vznikla preto, že Spojené kráľovstvo, žiaľ, opúšťa Európsku úniu. Prichádzame o čistého prispievateľa, takže po prechodnom období, o ktorom v súčasnosti rokuje náš hlavný vyjednávač Michel Barnier, sa budeme musieť vyrovnať so štrukturálnou finančnou medzerou vo výške 12 až 13 miliárd eur ročne. Medzera je aj na strane výdavkov, keďže musíme preberať čoraz viac úloh, ktoré sa v rokoch 2011, 2012 a 2013 nedali celkom predvídať, ale buď sa dajú na európskej úrovni riešiť efektívnejšie, alebo sa na inej úrovni nedajú úspešne zvládnuť vôbec: boj proti terorizmu, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť, kontrola hraníc, investovanie v záujme našich daňovníkov a občanov do obrany a obranného výskumu, ako aj veľké výskumné projekty na zlepšenie konkurencieschopnosti v digitálnom veku. To všetko treba financovať.
(Ako tieto dve medzery vyplniť: úsporami a novými peniazmi)
Teraz sa poďme venovať tomu, ako tie dve medzery vyplniť. Naše stanoviská k tejto otázke sú ešte len predbežné, ale rád by som vám ich dnes predstavil, aby ste získali predstavu, ktorým smerom by sme sa chceli uberať.
„Medzeru spôsobenú brexitom možno vyplniť, ak uplatníme prístup 50 na 50. To znamená, že 50 percent by mali priniesť úspory v súčasnom rozpočtovom rámci zoškrtaním nákladov na súčasné programy a ďalších 50 percent by mali pokryť „nové peniaze“.
Pokiaľ ide o nové úlohy, ktoré idú nad rámec našej doterajšej činnosti, navrhoval by som pomer 20 k 80, čiže 20 % úspory a 80 % nové peniaze.
Verím, že to je opodstatnené, keďže tieto úlohy plníme výslovne v záujme členských štátov a pomáhame im tak ušetriť, napríklad v oblasti obranného výskumu. Viem, že niektorým z vás sa môže zdať 80 alebo 50 percent nových peňazí veľa, pre iných to nebude dosť.
Ale ak sa chceme dohodnúť na viacročnom finančnom rámci, musíme byť jednotní. Potrebujeme dohodu 27 vlád, čiže 27 ministrov pre európske záležitosti a 27 ministrov financií, a rozhodnutie o vlastných zdrojoch musia odobriť aj národné parlamenty. Všetci budú musieť súhlasiť. Preto vás, ako aj všetky vlády a parlamenty vyzývam, buďte flexibilní. Ak nevznikne priestor na manévrovanie, nedosiahneme kompromis a nebude viacročný finančný rámec. Ale ak sa nám podarí dosiahnuť dohodu, bolo by to jasné znamenie svedčiace o dobrej správe, najmä ak ju dosiahneme v čase odchodu Británie z EÚ. Možno to zároveň prekvapí našich priateľov v Ázii, Spojených štátoch a pánov Erdogana, Putina či Trumpa, že hoci sme demokrati, sme schopní konať a rozhodovať jednomyseľne. Ak si zachováme flexibilitu, ostane priestor na kompromis.
Takisto veríme, že plnenie nových úloh by sa nemalo financovať dlhom. Pre EÚ je od počiatku smerodajný princíp, že nemôže fungovať na dlh. Nie sme a ani v budúcnosti nebudeme zadlžení. Spýtajte sa ľudí v Berlíne, Stuttgarte, Viedni, Paríži či Ríme, aká je úroveň ich verejného dlhu. Náš dlh sa rovná nule.
Ak chceme spomínané dve medzery vyplniť, musíme niekde pristúpiť k škrtom. Z tohto dôvodu sme uskutočnili tzv. preskúmanie výdavkov, v rámci ktorého sme sa zamerali na efektívnosť všetkých súčasných programov. Musíme zoškrtať väčšinu programov, ale bez toho, aby sme poškodili súčasné politiky. Čo to znamená pre spoločnú poľnohospodársku politiku a politiku súdržnosti? V nasledujúcom VFR budú s podielom asi 30 % rozpočtu obe naďalej významné. V súčasnosti tvoria vyše 35 %.
„Existujú dva programy, v ktorých by sme chceli vylúčiť akékoľvek škrty, keďže sa vzťahujú na mládež a našu budúcnosť. Na jednej strane ide o program pre mladú generáciu Erasmus+. Chcem, aby čoraz viac mladých ľudí, či už študentov, akademikov alebo zamestnancov cestovalo po Európe a spoznávalo kultúru, jazyky a pracovné trhy našich krajín. Preto na Erasmus+ potrebujeme skôr viac ako menej peňazí. To isté sa týka nášho výskumného programu Horizont po roku 2020.“
Rád by som pre túto oblasť navrhol aj nový okruh v rozpočte EÚ: „Budúcnosť, inovácie a mládež“. Ak sa pozriete na štátne rozpočty členských štátov, ich okruhy majú zrozumiteľné mená. Nazývajú sa kultúra, infraštruktúra, sociálna starostlivosť, životné prostredie, obrana. Našich päť okruhov voláme 1a, okruh 1b, 2, 3, 4 a 5. Veľmi málo ľudí v skutočnosti vie, čo sa skrýva za súčasnými menami našich rozpočtových okruhov. Som presvedčený, že musíme celý rozpočet sprehľadniť pre širšiu verejnosť. Mená okruhov by mali jasne označovať politiky a ciele. Takže okruh „Budúcnosť, inovácie, mládež“ by mohol pokrývať Erasmus+, Horizont, náš Európsky zbor solidarity a všetky ostatné projekty súvisiace s mládežou.
„Takisto sme rozhodnutí zahrnúť do budúceho finančného rámca len tie programy a projekty, ktoré majú jasnú európsku pridanú hodnotu. Ak nedôjde k splneniu príslušných kritérií, neminieme ani euro.“
To je pre mňa zásadné. Verím v subsidiaritu a podľa mňa má Európska únia prinášať jasnú európsku pridanú hodnotu. Presnejšie vymedzenie tohto pojmu v politických a právnych súvislostiach bude predmetom našich diskusií v najbližších týždňoch. V niektorých prípadoch je európska pridaná hodnota zreteľnejšia ako inde. Prvý príklad: vezmite si napríklad elektrifikáciu cezhraničnej železnice vedúcej od Čierneho mora pozdĺž Dunaja. Keďže zaisťuje mobilitu a cezhraničnú infraštruktúru, jasne prináša európsku pridanú hodnotu. Druhý príklad: aby mohli naše výskumné komunity konkurovať iným oblastiam sveta, potrebujú mať na svoj výskum v EÚ možno 3 z 10 najlepších superpočítačov na svete, a nie 27 rôznych. Takisto ide o jasný príklad európskej pridanej hodnoty.
(Pridaná hodnota európskej súdržnosti: rozdiel v HDP na obyvateľa)
Tretím príkladom by som vás chcel trochu vyprovokovať: čo takto postaviť v Bulharsku železnicu, ktorá prepojí Sofiu s vidiekom? Ide aj tu o pridanú hodnotu pre Európsku úniu? Alebo len pre Bulharsko?
Podľa mňa by sme sa mali pozrieť na HDP na obyvateľa. Celosvetový priemer HDP na obyvateľa je 16 000 EUR ročne. V Európskej únii je to 25 000 EUR na obyvateľa. V Luxembursku je to 103 000 EUR. V Írsku 62 000, vo Švédsku 52 000, v Nemecku 42 000, vo Francúzsku 38 000 a v Bulharsku 7 000. Takže v Európskej únii je to minimálne 7 000 a maximálne 103 000. Rozdiel v HDP na obyvateľa rozdeľuje našu európsku rodinu. Preto musíme tieto rozdiely zmenšiť, a nie tak, že znížime úroveň v Luxembursku, ale tak, že zvýšime úroveň v Bulharsku.
Na nových členských štátoch najlepšie vidno, aká môže byť politika súdržnosti úspešná. Ich hospodársky rast je pozoruhodný a niektoré z nich sa priblížili k priemeru EÚ. Neviem, či budeme potrebovať politiku súdržnosti aj v roku 2050, ale v nasledujúcom desaťročí bude nevyhnutná, ak chceme zostať konkurencieschopní a robiť múdre rozhodnutie.
Prečo? Dovoľte mi uviesť ďalší príklad: Mesto Zgorzelec/Görlitz na nemecko-poľskej hranici. Pre mňa je to európske mesto. Za Karola IV. a dynastie Luxemburgovcov patrilo Českej korune, potom pripadlo Nemcom a napokon sa rozdelilo na dve polovice - poľskú a nemeckú. Po znovuzjednotení Nemecka dostávalo vyše 14 rokov (od r. 1990 do 2004) značnú finančnú podporu zo Západu a výsledkom je prosperujúce mesto a jeho okolie. Východná časť Zgorzelca v Poľsku bola po pristúpení Poľska k Únii financovaná len v rámci európskej politiky súdržnosti. Odvtedy sa tam situácia výrazne zlepšila, ale aby sa začaté a nedokončené dielo nezničilo a neznehodnotilo, mesto bude finančné prostriedky z rámca politiky súdržnosti ešte niekoľko rokov potrebovať. Zgorzelec je dôkazom, že politika súdržnosti prináša výsledky a že to trvá určitý čas.
(V rozpočtoch vždy ide o finančné transfery)
Dámy a páni, som presvedčený, že krajiny ako Bulharsko by mali mať naďalej prospech z rozumných finančných transferov. V Nemecku sa pojem „transferová únia“ vníma dosť negatívne. Ja rozumným prevodom fandím. Akýkoľvek rozpočet na miestnej, regionálnej či celoštátnej úrovni sa do značnej miery zakladá na transferoch jednej strany druhej. Urobím všetko preto, aby sa naša diskusia netočila len okolo pojmu čistý prispievateľ. Viete, kto je najväčším čistým prispievateľom? Nie je to Nemecko. Po prepočte na obyvateľa je to Luxembursko. Ľudia v Nemecku sú presvedčení, že sú najväčšími čistými prispievateľmi, ale nie je to pravda. V pomere k HDP na obyvateľa je to Luxembursko, po ňom nasleduje Belgicko a Dánsko. Okrem toho zistíte, že minimálne 70 % peňazí z politiky súdržnosti, ktoré tečú do nových členských štátov, sa vráti naspäť do nemeckej ekonomiky prostredníctvom objednávok smerujúcich do všetkých odvetví nemeckého priemyslu.
Treba jasne povedať, že keď zvážite všetko, čo sa vám vráti, lacný populistický argument, ktorý rozdeľuje svet na čistých prispievateľov a čistých príjemcov, neobstojí. Všetci v Európe využívame rovnaké normy nášho vnútorného trhu a Švajčiarska, Nórska a pridruženého Balkánu. Preto volám po inteligentnom vymedzení pojmu príjemca.
(Financovanie nových úloh nemá byť na úkor tých starých)
A potom je tu otázka tradičných a nových výdavkov.
„Ak chcete financovať migráciu škrtaním politiky súdržnosti, rozdelíte európsku rodinu ešte viac. A to už sme rozdelení dosť...“
Mali by sme byť múdrejší. Mierne škrty môžeme urobiť - možno 5 až 10 % - ale na riešenie migrácie, riadenia hraníc a rozvojovú politiku potrebujeme nové peniaze.
Európa je stále príťažlivá. Hovorím to bez toho, aby som sa povyšoval. Z hľadiska životnej úrovne, demokracie, ľudských práv sme naďalej atraktívni, najmä v porovnaní s našimi dosť nestabilnými susedmi. V bezprostrednom susedstve Grécka, Bulharska, Talianska a Španielska sa nachádzajú ohniská výraznej nestability. Preto sme za Stredomorie a Blízky východ spoločne zodpovední, je to náš spoločný osud. Musíme tam pracovať spolu. To je múdra voľba.
„Nepotrebujeme 2 % európskeho HDP. Len o niečo viac ako 1 %. Povedal by som, že potrebujeme 1,1x percenta.“
O trošku viac ako 1,1 %. Pomôžte mi tento argument obhájiť. Podporte ma, keď oslovím vaše národné parlamenty. Z každých 100 eur na vašej výplatnej páske ide v priemere 50 eur daňovému úradu. Z 50 eur vybratých od európskych daňovníkov ide len 1 euro do rozpočtu Európskej únie. Zvyšok ostáva v členských štátoch na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Ak hovoríte o „štíhlej Európe“ ako moji bavorskí priatelia, mali by ste mať na pamäti, že rozpočet EÚ predstavuje len 1 euro z 50. Štíhlejší základ toho veľa neumožní.
Takže nehovorím o 2 % HDP EÚ, ale iba o 1,1x %. A za toto bojujem. Obhajoval som tento argument v mnohých hlavných mestách, snažím sa o ňom každého presvedčiť teraz, a to isté budem robiť aj v máji, keď predložíme náš formálny návrh.
(Rozpočtový riadok eurozóny v rozpočte EÚ)
Niektorí ľudia spomenuli rozpočet eurozóny. Tento nápad sa objavil v roku 2011. Vtedy mal možno opodstatnenie, ale dnes už nie je aktuálny. V roku 2011 tvorilo eurozónu 17 z celkového počtu 28 členských štátov EÚ. Dnes hovoríme o 19 členoch z čoskoro 27 členských štátov. Okrem toho naši bulharskí a ďalší priatelia intenzívne zvažujú vstup do eurozóny. Keď nás Spojené kráľovstvo opustí, 19 súčasných krajín eurozóny bude predstavovať 85 % HDP EÚ. Mali by sme zvyšných 15 % vylúčiť? Nie, nemyslím si to. Preto je rozpočtový riadok eurozóny v spoločnom rozpočte v poriadku, a preto nepotrebujeme samostatný rozpočet pre eurozónu.
(Montiho vlastné zdroje a Oettingerov návrh dane z plastov?)
Skupina Mária Montiho na vysokej úrovni sa venuje hľadaniu možných nových vlastných zdrojov. V súčasnosti zvažujeme, čo by sme mohli zahrnúť do návrhu. Táto skupina na vysokej úrovni bola zložená z troch zástupcov Parlamentu, troch zástupcov Komisie a troch zástupcov Rady. A rozhodli jednomyseľne. Preto členským štátom odovzdám toto posolstvo: neodkladajte problém ad acta. Na tom sa zhodli všetci. Jeden z nápadov, ktoré zvažujeme, sa týka európskej angažovanosti v ochrane klímy, keďže máme jasne stanovený cieľ znižovať emisie CO2. V Paríži sme hovorili jedným hlasom. Európsky systém obchodovania s emisiami (ETS) je súčasťou európskych politík. Neeurópsky je na ňom len fakt, že príjmy z ETS putujú do národných rozpočtov. Myslím, že by skutočne dávalo zmysel, keby príjmy z našej politiky na ochranu klímy, z toho, čo sa dohodlo v Paríži a Marakéši, a z toho, čo prináša ETS, smerovali do európskeho rozpočtu.
Druhý príklad. Jedna z významných politík v oblasti životného prostredia sa zameria na plastový odpad. Máme príliš veľa plastových obalov a plastového odpadu, ktorý znečisťuje moria a oceány. Navyše začiatkom roka Čína uzavrela trh, pretože už nepotrebuje vstupné suroviny. V minulosti sa z plastového a syntetického odpadu vyrábali hračky.
„Takže vyvstáva otázka, nemali by sme výrobu plastov a syntetických materiálov zdaniť?“
Takýto nástroj by mohol pomôcť usmerniť politíky členských štátov. Niektoré z nich to robia, ale nie všetky, takže hrozí fragmentácia trhu. Na vnútornom trhu s tovarom, v európskom dovoze a vývoze potrebujeme uplatňovať spoločný prístup. Takže to by mohla byť možnosť, ako generovať nový príjem EÚ.
(Budeme mať VFR na päť alebo sedem rokov?)
Takisto sa musíme rozhodnúť, akú dlhú platnosť bude mať VFR. Päť alebo sedem rokov? Rozobrali sme všetky možnosti. Mali by sme ho o dva roky predĺžiť, keďže odchádza Spojené kráľovstvo a zvyšujú sa výdavky? Rada by uprednostnila sedem rokov. Parlament žiada päť rokov v súlade s demokratickými cyklom, keďže Parlament aj Komisia majú päťročné funkčné obdobia. Takže ak dnes Junckerova Komisia predloží návrh, ktorým sa bude musieť zaoberať budúca Komisia, a ak súčasný Parlament schváli rozpočet, s ktorým bude musieť žiť budúci Parlament, už to nebude veľmi demokratické. Preto navrhujem, aby sme naposledy schválili sedemročný rámec, po ktorom budú nasledovať päťročné finančné rámce v súlade s demokratickým cyklom funkčných období Parlamentu a Komisie. Súčasných sedem rokov by tak umožnilo prechod na budúci demokratickejší systém na päťročnom základe.
Niekoľko poznámok k rabatom. Ak skončíme s britským rabatom, ktorý je matkou všetkých rabatov, mali by sme rozlúčiť aj s jej potomstvom. Už žiadne rabaty! Znížilo by to byrokraciu a určite navrhneme, aby už v novom VFR neboli žiadne rabaty.
Na margo oblasti, ktorú pán Arthius nazýva galaxiou, čiže financií EÚ mimo viacročného finančného rámca a rozpočtu EÚ. Rozpočtová suverenita patrí k veľmi dôležitým zodpovednostiam Európskeho parlamentu. Takisto si myslím, že je naozaj legitímne spýtať sa, ktoré finančné nástroje mimo rozpočtu EÚ by sa doň mali integrovať. Výborným príkladom je Európsky rozvojový fond.
V diskusiách o finančných škrtoch by sme nemali prehliadnuť ani náš rozpočtový okruh č. 5: Zamestnanci a administratíva Tejto diskusii sa nemožno vyhnúť. Ale ako komisár pre rozpočet a personál žiadam o nasledovné: za posledných 5 rokov sa počet zamestnancov Komisie znížil o 5 %. No existujú limity toho, čo je ešte možné, čo možno urobiť. Prosím, postarajte sa, aby bola Komisia naďalej akcieschopná, aby na to mala dosť ľudí. Keď sa znižuje počet členských štátov, možno by sa mal znížiť aj počet ľudí, ale nechajte nás ďalších pár rokov pracovať so stabilným počtom zamestnancov a až potom, keď uvidíme, kam smerujeme, primerane a citlivo znížte počet zamestnancov Komisie vzhľadom na odchod Spojeného kráľovstva.
(Časový harmonogram po predložení návrhu)
Napokon ešte jedna poznámka. Aký by mal byť časový harmonogram schvaľovania nášho návrhu? Dovoľte mi obzrieť sa späť v čase. Predseda Komisie predložil svoj návrh v júni 2011, ale odvtedy sa toho veľa neudialo. V mojej bývalej funkcii predsedu vlády spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko v Nemecku som bol zodpovedný aj za rozpočet. Rozpočet na ďalší rok sme predstavili v septembri. V EÚ to zvyčajne robíme koncom decembra predchádzajúceho roka. Mohol by nám niekto vysvetliť, prečo má byť rozpočtový rámec na ďalšie desaťročie hotový tak skoro? Dáva to zmysel len vtedy, keď sa dokument neodloží do zásuvky a nebude sa o ňom reálne diskutovať až oveľa neskôr. Naši partneri potrebujú právnu a finančnú istotu. To je zrejmé vo všetkých výdavkových programoch, najmä v programe Horizont po roku 2020, SPP a v rámci politiky súdržnosti. Partneri chcú čím skôr vedieť, na čom sú, aké veľké škrty ich čakajú. Ale návrh Barrosovej Komisie bol prijatý až v decembri 2013. Prečo? Budem k vám úprimný: Lebo nešlo o prioritu Rady, v Nemecku sa schyľovalo k voľbám a ľudia sa začínali mobilizovať. Zdá sa, že takto vážne berú ľudia európsky rozpočet. Takže vo všetkej skromnosti by som sa chcel spýtať vlád, kedy mienia schváliť európsky rozpočet. Budú pripravené o ňom diskutovať od mája 2018?
Toto je náš šiesty VFR. Prvý začal v roku 1988. Európske voľby prerušili rozpočtové diskusie len jediný raz. Bolo to v roku 1999, keď sa rozhodovalo o rozpočte na obdobie 2000 - 2006, ale vtedy ešte Európsky parlament nezohrával rozhodujúcu úlohu v rozpočtových záležitostiach EÚ. Dnes už ju zohráva. Na stole sú dve možnosti. Prvou je predložiť návrh a počkať, čo sa stane. V tom prípade by sme sa veľmi pravdepodobne stali svedkami predvolebnej kampane dvoch hlavných rivalov, z ktorých jeden sľubuje „raj a viac peňazí“ a druhý „menej výdavkov a čo najmenej peňazí pre Brusel“. Nie je ťažké predpovedať, čo znie príťažlivejšie, a je teda pravdepodobnejšie. Keď sa Parlament ujme funkcie, vypočuje si 27 nových komisárov a keď sa predstaví nová Komisia, niektoré z našich návrhov bude nutné zmeniť a Komisia predloží nový návrh. Bude sa písať december 2020 a my budeme opäť v rovnakej situácii bez toho, aby sme sa poučili z minulých chýb.
Preto by som uprednostnil dobrú správu a riadenie. Návrh predložíme v máji a vyzveme bulharské predsedníctvo, ako aj našich rakúskych a rumunských priateľov, aby sa mu bezodkladne venovali a včas ho zaradili do programu Európskej rady. Ak o ňom začnú diskutovať vo februári a stane sa prioritou, máme nádej, že rokovania bude možné uzavrieť v máji 2019 v Sibiu. Ak sa nám to podarí, vyšleme svetu výrazný signál: Európa je akcieschopná a dokonca vie dosiahnuť jednohlasné stanovisko.
Toto sú hlavné posolstvá: bezpečnosť, silné hospodárstvo, konkurencieschopnosť a udržateľnosť. Minieme peniaze len v prípade, že vieme preukázať, akú pridanú hodnotu prinesú. V tomto duchu oslovíme členské štáty so žiadosťou o finančné prostriedky: aby sme presadili politiky s európskou pridanou hodnotou.
Meer over ...